Close

21/09/2015

I najrýchlejšie superpočítače končia v šrote

Stoja milióny eur ale dožívajú sa len niekoľko málo rokov – kratšiu dobu než osobný počítač hocktorého slovenského, domáceho užívateľa.

Keď v roku 2006 podpísali zástupcovia amerického ministerstva energetiky kontrakt s IBM na vybudovanie superpočítača Roadrunner za 100 miliónov dolárov, už dobre vedeli, že jeho život bude vlastne celkom krátky. Priemerný americký superpočítač cluster financovaný z federálnych zdrojov sa totiž dožíva len okolo päť rokov.

Stál milióny eur ale pracoval len pár rokov

Roadrunner bol prvý svojho druhu, ktorý na jar 2008 prekonal hranicu 1 PFLOPS (miliarda operácií za sekundu) a o päť rokov neskôr v roku 2013 bol odpojený a nahradený zase inou mašinou. Len pre porovnanie, najrýchlejší cluster zemí Vyšehradskej štvorky – ostravský Salomon dosahuje výkon 1,4 PFLOPS.

Takto vypadal Roadrunner v roku 2008. Dnes už z neho takmer nič neostalo.

Takto vypadal Roadrunner v roku 2008. Dnes už z neho takmer nič neostalo.

Superpočítače teda neskutočne rýchlo zastarávajú, pretože sa veľmi rýchlo vyvíjajú i nové technológie procesorov a úložísk a USA, ktoré prevádzkujú najviac výskumných chlusterov na svete, majú preto podrobne spracovaný plán ich životnej cesty.

Všetky pamäti sa rozomelú na prach

Hoci stál Roadrunner pri súčasnom kurze okolo 85 miliónov eur, nakoniec takisto skončil po iba piatich rokov prevádzky v šrotovni.  Podobné mašiny totiž počítajú i hromadu citlivých zbrojných programov a tak sa pri ich dekompozícií musia dodržiavať prísne bezpečnostné štandardy.

Zabudnite teda na to, že sa snáď cluster o veľkosti 560 m2 a s hmotnosťou 250 ton len tak demontoval a po častiach rozpredal – ostatne jeho disky, dostatočne výkonné procesory i celé servery v rackoých skriniach môžu ďalšiu dekádu bez problémov slúžiť v menej náročných prevádzkach.

Všetky pamäťové systémy a ďalšie citlivé komponenty boli namiesto toho zošrotované a rozomleté na recyklovateľné prvočinitele – drahé kovy, z ich predaja sa nakoniec americkému ministerstvu energetiky časť investície vrátila. Bez ďalšieho úžitku skončili i tony materiálu, ktoré nemali iné využitie, pretože boli často konštruované priamo na mieru konkrétnemu superpočítaču. Z niekdajšieho rekordmana sa tak do dnešných dni dochoval snáď len chladiaci a energetický systém.

V podobnej drtičke pevných diskov končia i úložiska superpočítačov.

V podobnej drtičke pevných diskov končia i úložiska superpočítačov.

Hoci teda veľké superpočítače clustery stoja milióny eur, po niekoľko málo rokov prevádzky skončia na podobnom vrakovisku ako stará hrdzavejúca škodovka. Dodržiavanie podobných bezpečnostných likvidačných štandardov prevoz superpočítačov veľmi predražuje a preto rastie na význame i ich čo najefektívnejšie využitie – každý deň je vlastne enormne drahý.

Superpočítanie je vlastne veľmi drahé

Priebežná konštrukcia a zase likvidácia superpočítačov je  tiež odpoveďou na otázku, prečo už dávno nemáme aspoň jeden, ktorý by sa priblížil ďalšiemu milníku – excascalovej hranici 1EFLOPS (trilión operácií za sekundu a teda výkon tisícovky niekdajších Roadrunnerov).

Taká Amerika by sa svojou konštrukčnou skúsenosťou mohla podobnou mašinou teoreticky postaviť s využitím najnovších komponentov v horizonte niekoľko budúcich rokov, avšak i jej prevádzka by bola limitovaná relatívne krátkou životnosťou a tak sa dnes vlastne ešte nevyplatí. V najbližších rokoch sa preto počíta so systémom desaťkrát pomalším, ktorý pokorí aspoň hranicu 100 PFLOPS. To je prípad clusteru Summit, ktorého Amerika dokončí snáď niekedy v roku 2017.

V roku 2017 USA dostava svoj najvýkonnejší a najdrahší cluster Summit. I ten po pár rokoch ostrej prevádzky zomelú na prvočinitele.

V roku 2017 USA dostava svoj najvýkonnejší a najdrahší cluster Summit. I ten po pár rokoch ostrej prevádzky zomelú na prvočinitele.

Akonáhle bude Summit hotový a tisícky jeho procesorov začnú spracovávať pridelené úlohy 100 biliard operácií za sekundu, bude to zároveň koniec Titanu – v súčasnosti druhého najrýchlejšieho superpočítača na svete hneď za  čínskym obrom Tianhe-2.

Nový cluster jednoducho nahradí svojho predchodca, ako sa to deje v podobných laboratóriách už niekoľko desaťročí. Nehľadiac na to, že i obstarávacia cena Titanu dosiahla 100 miliónov dolárov. Vedecké výpočty sú teda v tomto svetle skutočne veľmi drahé.

zdroj: zive.cz

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *